Horúčka

Všetci rodičia to raz zažili. Dieťa je zrazu unavené, nepokojné, telo horúce, teplota prudko stúpa. Čo robiť? Treba sa báť? Aké podať lieky a kedy? Odborníci vysvetľujú, ako čo najúčinnejšie bojovať s teplotou, ako zachovať chladnú hlavu a v ktorých prípadoch je vhodné vyhľadať lekársku starostlivosť.

Zvýšená teplota až abnormálna horúčka

Rodičia pod tlakom situácie často podávajú antipyretickú terapiu už pri minimálnej teplote, kedy to ešte nie je nevyhnutné. Sú totiž koncentrovaní na to, že dieťa musí mať „normálnu teplotu“. V angličtine na to existuje aj výraz „fever fobia“, teda horúčko-fóbia, strach z horúčky.

Pritom podľa lekárky neexistuje žiaden dôkaz, že horúčka sama o sebe zhoršuje priebeh choroby alebo že spôsobuje neurologické komplikácie. Príznaky horúčky sú červená tvár, unavené lesklé oči, deti pôsobia malátne, nemajú chuť do jedla, prítomná je plačlivosť, dráždivosť, dieťa je nepokojné, je zvýšená akcia srdca a frekvencia dýchania. Aj podľa týchto symptómov sa rozhodujeme, ako postupovať.

Teplota fyziologicky kolíše počas dňa — najnižšia je o 4. hodine, najvyššia o 17. hodine.

Spôsoby merania teploty

Najpresnejší údaj o teplote tela dostanete pri meraní v konečníku. Táto teplota sa najviac približuje teplote jadra tela. V závislosti od typu teplomeru či veku dieťaťa môže byť o 0,2 až 1,9 °C vyššia ako hodnota nameraná v podpazuší (axilárne). Všeobecným úzusom je odpočítať 0,5 stupňa od rektálneho merania — vtedy nám orientačne vyjde hodnota meraná v podpazuší. Axilárne meranie je druhý najpresnejší spôsob. Rektálne totiž meriame teplotu len malým deťom.

Bezkontaktné metódy merania na čele, spánkoch či v uchu, alebo v ústach, sú nepresné a iba orientačné. Orálne meranie môže byť ovplyvnené potravou alebo frekvenciou dýchania. Teplotu treba chorému dieťaťu kontrolovať aj v noci — vtedy môže bezkontaktný teplomer pomôcť v rozhodovaní, či je nutné pacienta budiť. Použiť môžete digitálny kontaktný teplomer; najspoľahlivejší a najpresnejší je sklenený teplomer s obsahom gália, ktorý nahradil klasický ortuťový.

Ako dávkovať lieky proti horúčke

Liekom prvej voľby na zníženie horúčky je paracetamol. Oproti ibuprofenu má pri opakovanom užívaní niekoľko dní po sebe nižšie riziko vzniku nežiaducich účinkov. Paracetamol má rýchlejší nástup účinku, ibuprofen zas pôsobí dlhšie a má navyše protizápalový účinok (preto sa odporúča aj pri zápaloch ucha).

Pokiaľ teplota po podaní jedného liečiva neklesne pod 38,5 °C a dieťa sa cíti zle, môžete ho po štyroch hodinách vystriedať s liekom s druhou účinnou látkou. Tento postup by však mal byť výnimočný a zároveň je nevyhnutné dieťaťu podávať väčšie množstvo tekutín.

Paracetamol

• jednorazová dávka 10 – 15 mg/kg,
• interval 4× denne, každých 4 – 6 h,
• maximálna denná dávka 60 mg/kg/deň,
• maximálny účinok za 0,5 – 2 hodiny,
• metabolizmus — pečeň,
• inhibícia syntézy prostaglandínov v CNS (zodpovedné za horúčku),
• kontraindikácie nemá.

Ibuprofen

• jednorazová dávka 5 – 10 mg/kg,
• interval 4× denne, každých 6 – 8 h,
• maximálna dávka 40 mg/kg/deň,
• maximálny účinok za 1 – 2 hodiny,
• metabolizmus — obličky,
• inhibícia syntézy prostaglandínov v CNS,
• kontraindikácie — deti mladšie ako 3 mesiace; medzi 3. – 6. mesiacom výnimočne po konzultácii s lekárom.

Ak má dieťa vysokú horúčku a idete s ním k lekárovi, najskôr podajte liek, až potom vyrazte na cestu.

Dávkovanie podľa hmotnosti vášho dieťaťa je najpresnejšie. Riadiť sa iba návodmi na škatuľkách môže byť kontraproduktívne — príbalové letáky zvyčajne uvádzajú najnižšiu hranicu dennej dávky. Ak má dieťa teplotu nižšiu ako 39 °C, môžete sa prikloniť k spodnej hranici jednorazovej dávky; ak má horúčku vyššiu, podajte radšej maximálnu dávku.

Kedy začať teplotu znižovať

Lieky na znižovanie horúčky by nemali byť deťom podávané len podľa čísla na teplomere. Rozhodujúci je celkový stav malého pacienta. Ak je čulý a okrem teploty sa cíti dobre, nie je nutné dávkovať mu každých šesť hodín antipyretiká len preto, že teplomer ukazuje 38 °C. Najskôr vyskúšajte režimové opatrenia — ľahké oblečenie, pitný režim, vetraná miestnosť, pokoj na lôžku.

WHO štandardne odporúča začať liečbu horúčky pri teplote v konečníku nad 39 °C, teda nad 38,5 °C v podpazuší. Má to však aj druhý aspekt: ak sa dieťa cíti zle, nezáleží, či má 38 °C alebo 38,5 °C — nečakajte a liek mu podajte.

Je dobré si uvedomiť

• horúčka je normálna súčasť boja organizmu proti infekcii,
• teplota tela je kontrolovaná v mozgu, nestúpa donekonečna,
• to sa netýka hyperpyrexie — vtedy je nutný lekársky zásah,
• normálna teplota nie je cieľom antipyretickej liečby; tým je zlepšenie stavu dieťaťa (to, ako sa pacient cíti a vyzerá, je dôležitejšie ako nameraná teplota),
• cieľom je zbavenie dieťaťa bolesti a zlepšenie jeho komfortu, nie čo najintenzívnejšia redukcia horúčky.

Pri teplote sa zvyšujú mnohé aktivity buniek imunitného systému, a tým aj celková obranyschopnosť organizmu. Zlepšuje sa prekrvenie tkanív, zhoršujú sa podmienky pre rast a rozmnožovanie patogénov.

Pitný režim a strava

Pre úspešné zvládnutie horúčky nestačí len podávať lieky — veľmi dôležitá je dostatočná hydratácia. Každý jeden stupeň na teplomere znamená zvýšenú spotrebu tekutín až o 20 percent. Pokiaľ ide o stravu, dieťa do nej nenútime, prednostne mu podávame jedlo vo forme sacharidov (zemiaky, ryža, cestoviny). Na pitie ponúkajte vodu, mierne sladený čaj a riedené ovocné šťavy. Ak dieťa nechce piť, podávajte mu tekutiny po lyžičkách každých 10 – 15 minút.

Sledujte, koľkokrát denne dieťa močí. Dojča by malo mať minimálne 5 až 6 poriadne pocikaných plienok za 24 hodín. Ak je moč tmavý, dieťa má suché pery, málo slín a netvoria sa mu pri plači slzy, je dehydrované.

Dieťa má mať pokoj a odpočívať. Pravidelne vetrajte, každú hodinu 5 minút. Obliekajte ho len naľahko (voľné bavlnené pyžamo), prikryté len tenkou prikrývkou. Pokojový režim by malo dodržiavať ešte minimálne 24 hodín od odznenia horúčky.

Sprcha alebo špongia? (fyzikálne ochladzovanie)

Základným pravidlom je, že nepoužívame studenú vodu, vždy len vlažnú, a nikdy dieťa neochladzujeme, ak má studené či mramorové končatiny. V žiadnom prípade nerobíme ľadové sprchy — môže to paradoxne viesť k zvýšeniu telesnej teploty.

Ako ochladzovať fyzikálne:

• ak lieky nezaberú a pri teplote meranej v konečníku nad 39 °C,
• studené obklady a zábaly — osuška namočená vo vlažnej vode na 10 min., opakovať 2 – 3× po sebe (hrudník, brucho, slabiny),
• potieranie tela vlhkou vlažnou špongiou — 29 – 32 °C cca 10 – 30 min., okolitá teplota 24 °C,
• vlažná sprcha — skôr staršie deti,
• nie pri centralizácii obehu (studené končatiny, mramorová koža).

Najúčinnejšou metódou je potieranie telíčka mokrou špongiou. Posaďte dieťa na uterák, zapnite mu obľúbenú rozprávku a špongiou namočenou vo vlažnej vode potierajte a jemne masírujte kožu celého tela okrem končatín. Keď sa voda odparí, postup opakujte. Najvyššia účinnosť je v priebehu prvých 30 minút a podporuje ju súčasné podanie paracetamolu.

Kontraindikáciou ochladzovania je horúčka vyššia ako 41 °C, studené a mramorované končatiny a prejavy na koži (vyrážky, fľaky či iné kožné ochorenia).

Čo robiť, ak liek vyvracia

Ak dieťa liek krátko po podaní vyvracia alebo hnačkuje, jednoznačná odpoveď neexistuje. Nikdy totiž s určitosťou neviete, koľko pôvodného lieku sa už stihlo vstrebať. Ak vidíte ešte zvyšky čípku v stolici, môžete podať opäť antipyretikum, ale zásadne len s odlišnou účinnou látkou. Ak ste teda dieťaťu najskôr dali paracetamol, náhradné liečivo môže byť ibuprofen. Medzi rovnakými účinnými látkami treba dodržať časový odstup aspoň 6 hodín — toto obdobie preklenieme fyzikálnym chladením.

Rady, s ktorými to zvládnete

• často a nárazovo vetrať miestnosť, kde dieťa leží,
• okolitá teplota 19 – 20 °C,
• voľný vzdušný bavlnený odev,
• pokoj na posteli prikrytý tenkým paplónom alebo plachtou,
• dostatočný príjem tekutín — na každý 1 °C nad 37 °C navyše 100 ml/kg/deň,
• príjem energie vo forme sacharidov (ovocný čaj, riedené ovocné šťavy, neperlivé stolové vody),
• pokiaľ je teplota bez ďalších príznakov a neustúpi do troch dní, navštívte lekára,
• pokiaľ má dieťa aj ďalšie prejavy (neutíchajúci kašeľ, zvracanie, bolesti…), vyhľadajte lekársku pomoc.

To sa netýka malých detí do 1 roka — vysoké horúčky sú dôvodom na lekárske vyšetrenie aj bez ďalších príznakov ochorenia.